Elektromobilom a hybridom vládnu Japonci

Pondelok, 07 December 2009 18:00

Ako alternatívne zdroje energie pre pohon automobilov v súčasnosti prichádzajú do úvahy vodík, prírodný plyn, skvapalnený propán-bután, biopalivá, alkoholy, oleje vegetačného pôvodu a splynená biohmota. Každá z týchto alternatív má svoje výhody, no ich praktické uplatnenie naráža na širokú škálu problémov.

Vo svete jazdí 750 mil. automobilov, z nich len asi milión je vybavených iným ako spaľovacím motorom. Vývoj alternatívnych pohonov sa uberá tromi hlavnými smermi – elektrické pohony, hybridné pohony a palivové články.

Aj keď automobily na elektrický pohon zaznamenali v posledných rokoch výrazný pokrok, na trhu sa vyskytujú len okrajovo. V roku 2000 na cestách Európy jazdilo deväťtisíc elektromobilov.

Z nich dve tretiny vyrobil koncern PSA Peugeot Citrën v spolupráci s firmou Heuliez. General Motors vyprodukoval sériu 900 vlastných elektromobilov. Ford prestaval na elektrický pohon model Ka a vybavil ho špeciálnymi lítium-iónovými batériami.

Tiež Mitsubishi vyvinul ultrakompaktný dvojsedadlový mestský automobil s hliníkovým skeletom a magnézium-lítiovou batériou. Vo vývoji elektromobilov sa angažuje aj Honda.

Nevýhodou elektromobilov aj naďalej ostáva ich malá operatívnosť, vysoká hmotnosť a malý akčný rádius – 130 až 150 kilometrov. Elektrochemicky v súčasnosti veda ani prax nedokážu do batérií akumulovať dostatok energie z hľadiska výkonu a akčného rádia. Batérie majú navyše výrazne obmedzenú životnosť.

Použitie elektromobilov má lokálny prínos k ochrane životného prostredia, najmä v mestách, lebo neprodukujú emisie. Tento efekt využili napríklad vo švajčiarskom meste Mendrisio, kde pilotný projekt v mestskej hromadnej doprave podporil príslušný kantón. Elektromobily však neriešia problematiku exhalátov pri výrobe samej elektrickej energie.

Hybridný pohon je kombináciou spaľovacieho motora a elektromotora. V praktickom nasadení najďalej dospeli japonské automobilky. V Honde sa stal priekopníkom dvojsedadlový športový automobil Insight. Je vybavený mimoriadne účinným zážihovým trojvalcovým motorom VTEC a elektromotorom s výkonom 10 kW.

Autíčko dosahuje priemernú spotrebu 3,4 l/100 km a so štyridsaťlitrovou palivovou nádržou absolvuje až 1 100 km. Na trhu USA sa do septembra tohto roku predalo 18-tisíc týchto vozidiel a ďalších 17-tisíc hybridných verzií Hondy Civic.

Podobne Toyota vyvinula hybridný automobil pod typovým označením Prius. Bol to prvé sériovo vyrábané motorové vozidlo na svete s takýmto pohonom. Na trh vstúpilo s kombináciou 1,5-litrového zážihového štvorvalca (43 kW/59k) a elektromotora (30 kW/41 k) a spotrebou 5,1 l/100 km. V súčasnosti je aj v Európe na trhu jeho druhá generácia.

Nevýhodou hybridných pohonov voči klasickým spaľovacím motorom je ich vyššia hmotnosť aj spotreba niektorých náročných materiálov. Ani z energetického hľadiska neprinášajú mimoriadny zisk. Z lokálneho hľadiska sú prínosom pre životné prostredie, lebo v mestách využívajú elektrický pohon. Z globálneho hľadiska prinášajú čiastočnú úsporu uhľovodíkových palív a redukciu emisií.

Väčšina automobilových výrobcov sa preto podpíše pod názor, ktorý v roku 2000 vyslovil prezident Fordu Wiliam Clay Ford, Jr. Hybridné automobily sú len medzistupňom. Budúcnosť patrí palivovým článkom, teda vodíku.

Zdroj: auto.etrend.sk

Toyota Prius